Teraz mám suseda, príjemného staršieho pána, ktorý je vášnivým hubárom. Už na jeho očiach vidím skôr ako zakričí :“Už nám rastú !“ Od skorého rána, do neskorého večera je v hore na hubách a zásobuje ma množstvom čerstvých aj sušených húb.
Do hory zájdem iba občas. S o to väčším pôžitkom sa ale nechám unášať šumom stromov, praskotom vetvičiek na ktoré stúpim. Každý jeden nájdený kúsok si vychutnávam najprv pohľadom, potom ho odfotím a až nakoniec ho odtrhnem a starostlivo očistím a s láskou ho položím do prúteného košíka.
K základnej výbave dobrého hubára podľa môjho suseda patrí :

• Dobrá obuv a oblečenie
• Drevená palica- nielen na podporu pri chôdzi, ale aj na odkrývanie lístkov na zemi, či sa tam neschovala huba
• Nožík hubársky- taký s tým štetcom na konci pre dôkladné očistenie úlovku
• Prútený kôš
• Hubársky atlas

To posledné síce mám, ale ja vždy zbieram huby, ktoré dokonale poznám a ktoré si s ničím nemôžem pomýliť. Nie som ten znalec húb, ktorý má v koši aj zo desať druhov. Zbieram iba hríby, kozáky brezové, masliaky, kuriatka a na jeseň podpňovky a pôvabnicu fialovú a hlivu.
Môj repertoár je oproti môjmu susedovi maličký. On je odborníkom na slovo vzatým a ľudia zo širokého okolia sa k nemu chodia radiť, aké huby vlastne našli. On trpezlivo a s láskou každú hubu zoberie do ruky, poobzerá z každej strany a triedi na 3 kôpky :

• Jedlé
• Nejedlé
• Jedovaté

Tie jedovaté potom nám- susedom ukazuje, aby sme veru takéto nikdy v živote nezbierali.
Každoročne počuť o otravách hubami. Asi nemajú ľudia takého dobrého suseda a zrejme podceňujú zber húb. Žiadna huba- nech by vyzerala akokoľvek nádherne- nám predsa nestojí zato, aby sme sa s ňou otrávili. A tak zbieram iba naozaj to, čomu 100% verím. Iba tak môžem mať z húb radosť a potešenie. Raz z prechádzky lesom, druhý krát pri nájdení huby a tretí krát pri jej konzumácii, lebo ja huby milujem!